domingo, 5 de febrero de 2017

"Nie syn ... bez vnučkou ... Dedko letel jedného rána ..."

"Nie syn ... bez vnučkou ... Dedko letel jedného rána ..."
Sediaci na Pola, prišiel jedného dňa Pio Pio-unavený,
Bol kúta do kufra báť spadnúť do bezvedomia
Už ste cestoval veľa, že vidím veľmi unavený ...?
-¡¡¡Te Care nehovoriť ... ale ... strávil roky lietania ... !!!
- Nebojte sa a odpočívať, budem sa pozerať, ako nie spadnúť
a tak zaspala Pio Pio, že jedného dňa prišiel ku mne.

Videl som ho láskyplne, jej tvár vzdialená spomienka ma priviedol
a nechám spať 2 dni a stočený krídla
Poor Pio Pio - ¡¡¡ že trvať mnoho rokov lietania ... !!!
-¡¡¡Vaya ... Zdá sa, že despertando..hola Pio-Pio ste ešte unavený?
Ako dlho som spal a podporila vo svojom strome ...?
-¡¡¡Que Stará ... Dôležité je, ste odpočíval ... !!!

No ... ja niečo zjesť, musím letieť ďalej, než som letel ...
-¡¡¡ Pre trochu ... alebo uniknúť zo svojej vlastnej minulosti ... !!!
-¡¡¡ Ay, starý vták ... keby som vám povedal, koľko bolesti moje krídla doľava ... !!!
-z že chcete, alebo nie záleží contarlo¡¡¡llevo tak dlho čakať !!!
Prišiel deň, nikdy som si myslel, nechcel ho ...
Nechala som trochu života, bezo mňa ... a bezcitný Letím ...

Pio Pio - ¡¡¡Sigue váš účet je už ma stresujúce ... !!!
Mal rodinu, ale len spoločník bol diabol ...
To dusil ma dýchať, zviazaný ma, či putovať chcel chvíľu ...
a tak každý deň ... moja duša bola udomácňuje ...
každý vedel, čo sa deje na viac
Dal som ja, nikdy opustil sťažnosť od nej, od mojich pier.

Vedel som, že som miloval môj malý život, odo mňa odchýliť
Som sa a uvidel, že bezo mňa, nič na svete chýbala
tak som jedného dňa zdvihol letu bez ohýbania vzhľad
a od tej rána, lietanie bezcieľne alebo mapa
"A pretože mi nepoviete, alebo je to snáď ťa nemiloval?
Je mi ľúto otca ... ale moje šialenstvo mi stínil horké dušu

"Čakala som sedel v Pola ... od vášho odchodu,
nerobia ďalšiu chybu ... zdieľať so mnou vaše utrpenie,
váš malý život, rastie a rovnako ako vy, nemám so mnou hovoriť,
Možno jedného dňa budete klopať na dvere a vy budete musieť vysvetľovať svoje slovo,
Som starý lietať, ale nie ste starý čakať
a hovorila s ním dedko sedí na vetve ... nosil vo svojej duši.




" Sin hijo ... sin nieta ... voló el abuelo una mañana ... "

Sentado sobre una pola, llegó un día un Pío-Pío cansado,
se arrinconó hacia el tronco temiendo caer desmayado
-¿Has viajado mucho que te veo muy fatigado...?
-¡¡¡Te importa que no hable ... pero sí ... llevo años volando...!!!
- No te preocupes y descansa, yo cuidaré que no caigas abajo
y así quedó dormido aquel Pío-Pío que un día llegó a mi lado.

Le vi con cariño, su cara un recuerdo me traía lejano
y dejé que durmiera 2 días con sus alas acurrucado
-¡¡¡ Pobre Pío-Pío que llevas tantos años volando...!!!
-¡¡¡Vaya ... parece que se está despertando..hola Pío-Pío ¿sigues cansado?
-¿Cuanto tiempo llevo dormido y en tu árbol apoyado...?
-¡¡¡Que mas da ... lo importante es que hayas descansado...!!!

-Bueno... comeré algo, debo volar más lejos que lo que he volado...
-¡¡¡ Para un poco ... o es que escapas de tu propio pasado ...!!!
-¡¡¡ Ay, viejo pájaro... si te contara cuanto dolor mis alas dejaron...!!!
-De ti depende que quieres o no contarlo¡¡¡llevo tanto tiempo esperándolo!!!
-Llegó el día que nunca lo hubiera ni pensado desearlo...,
dejé a mi pequeña vida, sin mí ... y sin corazón sigo volando...

-¡¡¡Sigue Pío-Pío que tu relato ya me está angustiando...!!!
-Tenía una familia pero más que compañera, era el diablo ...,
me ahogaba al respirar, me ataba si pasear deseaba un rato ...
y así, día a día ...de mi alma se fue apoderando ...
todos sabían lo que iba pasando por más
que me dí, nunca salió una queja de ella, de mis labios.

-Yo sabía que quería a mi pequeña vida, de mí se apartara
y yo veía que sin mí, nada en la tierra le faltaba
así que un día levanté el vuelo sin doblar la mirada
y desde aquella mañana, vuelo sin rumbo ni mapa
-¿Y porque no me lo contaste o es que acaso amor yo no te daba?
-Lo siento padre... pero mi amarga locura me cegó el alma

-Te llevo esperando sentado en esta pola ... desde tu marcha,
no cometas otro error...comparte conmigo tu desgracia,
que tu pequeña vida,ha ido creciendo y como a ti, a mí no me habla,
tal vez algún día llame a la puerta y tendrás que explicarle tu palabra,
yo ya soy viejo para volar, pero tu no eres viejo para esperarla
y le hablarás del abuelo que sentado en la rama...la llevó en su alma.

No hay comentarios:

Publicar un comentario